Obec Čečejovce leží v Košickej kotline 22 km juhozápadne od Košíc v nadmorskej výške 205 m.n.m. Spolu s časťou Seleška, patriacou k Čečejovciam, má 2093 obyvateľov (k 31.05.2019), z ktorých prevažná časť sa hlási k slovenskej a maďarskej národnosti.
Napriek tomu, že prvá písomná zmienka o obci pochádza len z roku 1317, kde sa uvádza pod menom "CECH", jej história siaha do podstatne staršieho obdobia. Z kamenných nástrojov zhotovených 35 tisíc rokov pred narodením Krista a objavených pri archeologických výskumoch v chotári obce sa dá usúdiť, že už v staršej dobe kamennej tu žil človek. Odkryté základy starovekých neolitických osád v rôznych častiach chotára (najstaršia osada pochádza z obdobia 5 000 rokov pred narodením Krista) dokazujú existenciu početných osád s budovanými obydliami už v dobe kamennej, keď ešte veľká časť tohto územia bola pokrytá lesmi.
Prvým známym majiteľom obce bola rodina Perényiovcov, ktorá sa uvádza v záznamoch z roku 1402. Neskôr sa medzi inými ako majitelia obce ešte uvádzajú rodiny Péderyovcov a Szirmayovcov.
Podľa záznamov z roku 1427 sa dá odhadnúť vtedajší počet obyvateľov obce na 350. Napriek tomu, že obec nebola obsadená Turkami, z obavy pred tureckými nájazdmi sa takmer úplne vyľudnila. V roku 1715 tu bývali iba 4 rodiny. Po ústupe Turkov vtedajší majiteľ obce Szirmay ju nechal osídliť maďarskými rodinami. Následne na to prichádzajú do tejto oblasti aj slovenskí, poľskí a rusínski osadníci. V roku 1826 už má obec 1029 obyvateľov, z ktorých prevažná časť sa venuje poľnohospodárstvu. V roku 1831 bolo okolie postihnuté cholerou, ktorá zobrala svoje obete aj v tejto obci. V roku 1869 sa tu napočítalo 894 obyvateľov, v roku 1903 to bolo 785 a v roku 1920 877 obyvateľov. V dôsledku ťažkých životných podmienok pred aj po I. svetovej vojne značná časť obyvateľstva sa za prácou vysťahovala do Ameriky a Kanady.
Obec už v 18. storočí disponovala vlastnou pečaťou, odtlačok ktorej sa nachádza na dokumente z roku 1778. V roku 1856 v obci už fungoval samostatný poštový úrad. V roku 1885 bola postavená nová budova poštového úradu s ďalekopisom a poštovou sporiteľňou. Zriadením notárskeho úradu v rokoch 1867-68 a obvodného matričného úradu v roku 1895 obec nadobúda na svojom význame ako stredisková obec. Odovzdaním železničnej trate Košice - Turňa nad Bodvou do prevádzky v roku 1890 jej význam ďalej narastá. Na železničnej stanici v Čečejovciach v priebehu roka 1894 nastúpilo do vlakov 8 440 cestujúcich.
Čečejovce patrili k Rakúsko-Uhorskej monarchii až do jej zániku v roku 1918. Po vzniku Československa v roku 1918 boli jeho súčasťou až do roku 1938, keď boli pričlenené k Maďarsku. Od roku 1945 znova patrili k Československu, kde zotrvali až do vzniku Slovenskej republiky v roku 1993, ktorej súčasťou sú aj v súčasnosti.
Najstaršou, ešte stále stojacou budovou obce je kamenný ranogotický kostol pochádzajúci z 13. storočia z čias Árpádovcov, na ktorom sa nachádzajú ešte aj prvky románskeho stavebného štýlu. Pôvodne rímskokatolícky kostol patrí od Rákócziho povstania v roku 1703 reformovanej cirkvi. Pravdepodobne v tom čase došlo k zakrytiu v kostole sa nachádzajúcich nástenných malieb zo 14. storočia omietkou. K znovuodkrytiu vzácnych fresiek došlo v roku 1893. Po posledných reštaurátorských prácach, ktoré sa ukončili v roku 1994, je možné fresky vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku vzhliadnuť v plnej kráse.
Dominantnou budovou Čečejoviec je rímskokatolícky kostol, postavený v klasicistickom štýle v roku 1800. Kostol v roku 1949 za dosiaľ neobjasnených okolností takmer úplne vyhorel a svoju súčasnú formu získal po znovupostavení a rozšírení po požiari. V rámci posledných renovačných prác v rokoch 1994-95 došlo aj k výmene veže kostola. Bezprostredne pri katolíckom kostole stojí taktiež klasicistický kaštieľ z druhej polovice 18. storočia, ktorý sa v súčasnosti rekonštruuje. Oproti hlavnej bráne kaštieľa z 19. storočia, ktorá sa zachovala v pôvodnom stave, bol postavený pomník obetiam I. a II. svetovej vojny so Svätoštefanskou korunou. Hneď vedľa pomníka sa nachádza pamätník III. milénia v tvare pyramídy, do ktorého bol v roku 2000 uložený odkaz pre ďalšie generácie, ktoré budú žiť v obci o 100 rokov v čase otvorenia kovovej tuby s odkazom.